Identifikácia špičkových vedeckých tímov vysokých škôl na Slovensku.
Akreditačná komisia, poradný organ vlády SR, na 76. zasadnutí 2. až 4. apríla 2014 v Bratislave uznesením č. 76.9.1 odsúhlasila pilotný projekt pod názvom „Identifikácia špičkových vedeckých tímov vysokých škôl na Slovensku“. Na základe výzvy Akreditačnej komisie predložili vysoké školy na posúdenie 77 návrhov. Akreditačná komisia dňa 29.6.2015 vyhodnotila a akceptovala 37 špičkových vedeckých tímov vysokých škôl.
Vysoká škola múzických umení v Bratislave predložila v I. výzve na posúdenie 2 návrhy, z ktorých Akreditačná komisia akceptovala oba návrhy na identifikáciu špičkových vedeckých tímov. Akreditačná komisia podľa náročných, medzinárodne akceptovaných kritérií výberom zaradila VŠMU medzi osem ocenených univerzít na Slovensku. Ministerstvo školstva podporilo špičkové tímy poskytnutím účelovej dotácie na roky 2016 až 2021.
Pre Špičkový vedecký tím Ateliér filmovej tvorby FTF VŠMU v zložení - vedenie tímu: Martin Šulík, členovia tímu: Marek Leščák, Zuzana Liová, Róbert Kirchhof, Peter Kerekeš.
Pre Špičkový vedecký tím Vizuálne filmové efekty v zložení - vedenie tímu: Ľudovít Labík, členovia tímu: Juraj Kilián, Ladislav Dedík, Andrea Vrábelová, Marek Ježo.
Kategória výskumu Špičkového tímu VFX Ateliéru vizuálnych efektov.
Imaging Science & Photographic Technology Category Description:
Imaging Science & Photographic Technology includes resources that cover pattern recognition, analog and digital signal processing, remote sensing, and optical technology. This category also covers resources on the photographic process (the engineering of photographic devices and the chemistry of photography) as well as machine-aided imaging, recording materials and media, and visual communication and image.
V preklade:
"Popis kategórie Veda o zobrazovaní & Fotografické technológie:
Veda o zobrazovaní & Fotografické technológie zahŕňa metódy, ktoré odhaľujú rozpoznávanie obrazu, analógové a digitálne spracovanie signálov, diaľkové snímanie a optickú technológiu. Táto kategória zahŕňa aj zdroje na fotografický proces (inžinierstvo fotografických prístrojov a chémiu fotografie), ako aj počítačovo podporované zobrazovanie, záznamové materiály, médiá, vizuálnu komunikáciu a obraz."
Aktivity realizované a podporené Špičkovým tímom VFX v rokoch 2015 - 2021.
Medzinárodná konferencia - Fotografia, medium, intermedium, postmedium v Katowiciach
Benjamin Richards - Masterclass on Virtual Production
Účasť študentov VFX na Game developers session v Prahe
Účasť na 3. ročníku konferencie v Opave
Návšteva festivalu v Londýne študentmi VFX
Účasť študentov na Splash 2019 v Prahe.
Dramaturgická konferencia v Opave II
2019 Spolupráca na Call of Duty Modern Warfare
Prezentácia AVFX na Art Film Fest Košice 2019
2019 Erazmus+ Prezentácia AVFX na filmovej škole v Katowiciach
2019 Prezentácia VFX na konferencii ASK Industry day 2019
2019 Obhajoba súhlasu s akreditáciou študijného programu Herný dizajn
2019 Konferencia VFX 2019 Premeny vizuálnych efektov
2018 Full body scan Slovak Men's National Ice Hockey Team, Ing Ladislav Dedík, ArtD.
2017 Realizácia Motion Control cvičenia
Identifikácia špičkových vedeckých tímov vysokých škôl na Slovensku: Rok po
Približne pred rokom zverejnila Akreditačná komisia (AK), poradný orgán vlády SR, výsledky pilotného projektu „Identifikácia špičkových vedeckých tímov vysokých škôl na Slovensku“. V týchto dňoch prišli na univerzity dotácie pre finančnú podporu špičkových tímov. Je to jedno z posledných opatrení ministra školstva Juraja Draxlera – vďaka. Nedávno AK uverejnila 2. výzvu, pokračovanie tohto projektu. Takže sú tri dôvody pokúsiť sa informovať verejnosť o tomto projekte. Zvrat „pokúsiť sa“ je oprávnený. AK sa už dávnejšie usilovala upozorniť verejnosť na fakt, že aj na slovenských vysokých školách sú tímy, ktoré majú vedecké výsledky uznávané vo svete a ktoré s tvorbou nových poznatkov učia tvorivosti aj svojich študentov, zapájajú ich do vedeckej, resp. umeleckej tvorby a poskytujú kvalitné vzdelávanie. Pri všeobecnej mienke, že všetky naše univerzity, resp. vysoké školy nestoja za nič, má zmysel vedieť, že aj u nás sú vysokoškolské pracoviská, ktoré spĺňajú náročné medzinárodné štandardy. Predstava AK, že projekt vzbudí vážny záujem médií, bola naivná. Tlač a televízia stručne informovali o ocenení špičkových tímov rektorom Univerzity Komenského, ale nie o celom projekte a o špičkových tímoch z ďalších vysokých škôl. Poznanie, že aj v našom školstve je dačo kvalitné, neupútalo.
Projekt „vedecká špička“ súvisí aj s únikom mozgov, odchodom najlepších študentov do zahraničia. Nemáme štatistiku, koľkí sa so skúsenosťami vrátia na Slovensko. Obávame sa, že menšina. Emigráciu tisícov talentov považujeme za podstatne vážnejší problém pre budúcnosť krajiny, ako prijatie pár stovák migrantov. Mladí, talentovaní a zanietení ľudia, ak odídu a nevrátia sa, chýbajú a budú chýbať v každej oblasti života. Takíto študenti zdvíhajú úroveň aj ostatných študentov (to platí všeobecne aj pre stredné školy). Stále viac chýbajú aj nám, učiteľom a vedcom na univerzitách. Vzniká generačná diera, ktorá bráni prirodzenej obmene vedcov na vysokých školách, v SAV a ďalších vedeckých inštitúciách.
Naším cieľom bolo upozorniť decíznu sféru, že ak sa má hovoriť o reforme vysokých škôl (a hlavne konať), prvým krokom by mala byť diferenciácia vysokých škôl podľa poslania a kvality. Informácia o našich svetovo uznávaných pracoviskách by mala zaujať aj zamestnávateľov. Dôležité je informovať študentov a ich rodičov, že aj doma môžu získať kvalitné vzdelanie. Keďže špičkové tímy majú výborné kontakty so svetom, nie je problém zariadiť (popri iných možnostiach) časť štúdia na špičkových inštitúciách v zahraničí, postdoktorandské a ďalšie pracovné pobyty a iné formy spolupráce, vrátane spolupráce s praxou. Podstatnou myšlienkou je financovanie úspešných tímov tak, aby mali lepšie vybavenie, dostatok zdrojov na kongresy a pracovné cesty a podstatne vyššie platy ako je priemer slovenských učiteľov a vedeckých pracovníkov. Potrebujeme vytvárať pracovnú atmosféru a prostredie na rovnakej úrovni ako je vo svete. Predpokladali sme, že dotácia pre špičkové tímy postačí aj na prijatie domácich aj zahraničných schopných ľudí na postdoktorandské miesta. Podpora špičkových tímov je lepším motivačným nástrojom na zotrvanie na našich pracoviskách, resp. pre príchod našich (a nielen našich) kvalitných ľudí na Slovensko, ako umelé projekty vlády a podpora tých, ktorí sú ochotní vrátiť sa po absolvovaní štúdia v zahraničí. Rozhodovať by mali pracovné výsledky a nie miesto, kde absolvent získal diplom, alebo kde pracoval.
Z cieľov sa podarilo naplniť máločo, ale projekt žije. Záujem médií informovať o projekte a jeho výsledkoch bol slabý, odozva decíznej sféry (myslíme tým politikov) nepatrná, záujem študentov neznámy. Oceňujeme záujem a podporu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (už v počiatočnom štádiu projekt podporoval minister Dušan Čaplovič) a tohtoročnú finančnú dotáciu, ale na ciele, ktoré sme predpokladali, nestačí. Predstavuje čiastku asi 21-tisíc eur za tento rok na jeden tím, ktorý má priemerne 5 členov. Financovanie v ďalšom roku je neznáme.
Ako proces identifikácie špičkových tímov v pilotnom projekte AK prebiehal a čo priniesol? AK po rok trvajúcich prípravách odsúhlasila v apríli 2014 kritériá, indikátory a proces hodnotenia. Na základe jej výzvy predložili vysoké školy na posúdenie 77 návrhov, pri ktorých predpokladali, že schválené kritériá splnia. Najmenší tím, ktorý sa mohol o zaradenie medzi „špičku“ uchádzať, musel mať aspoň štyroch členov. Predpokladáme, že to je dostatočná „váha“ tímu vo vzdelávaní v ich odbore. Na zabezpečenie kontinuity musel byť aspoň jeden člen tímu, ktorý sa podieľa na jeho najvýznamnejších prácach, mladší ako 40 rokov. Tím musel mať jasné vedecké či umelecké smerovanie. Proces hodnotenia návrhov na špičkové tímy pôsobiace na vysokých školách v SR prebiehal od októbra 2014. Bol komplikovaný aj tým, že sa hodnotenie prekrývalo s komplexnou akreditáciou vysokých škôl. Pracovné vyťaženie členov AK bolo na hranici únosnosti. Napriek tomu, trúfame si povedať, že výsledok posudzovania návrhov bol veľmi korektný.
V prvej etape hodnotenia sa ku všetkým návrhom vyjadrili stále pracovné skupiny AK (SPS, je ich 25) podľa toho, ku ktorej oblasti výskumu (OV) navrhnuté tímy patrili. SPS navrhli na ďalšie posudzovanie 44 tímov. K týmto návrhom AK požiadala o vyjadrenie ďalších zahraničných expertov. Ďalej, návrhy z každej oblasti výskumu posúdili aj členovia AK, ktorí pracujú v iných odboroch – takýto „cross checking“ pomohol zosúladiť rôzne pohľady expertov v rôznych odboroch. Na zasadnutí AK v máji 2015 komisia rozhodla o akceptovaní 37 špičkových vedeckých tímov vysokých škôl na Slovensku.
O zaradení medzi špičkové tímy rozhodovali len medzinárodne výnimočné počiny, hodnotené v troch okruhoch kritérií. Prvý sa opieral o kvantifikovateľné scientiometrické indikátory ako sú publikácie a citácie vo svetovej literatúre, tzv. Hirschov index, významné knižné diela. Druhý okruh reprezentoval medzinárodnú prezentáciu tímu vo forme pozvaných prednášok na významných svetových kongresoch, vedúcej úlohy v medzinárodných grantoch, projekty, umelecké a iné diela, ocenené na významných medzinárodných súťažiach, členstvo vo svetových vedeckých alebo umeleckých spoločnostiach. Tretí okruh zahrňoval medzinárodné a národné patenty, realizované unikátne technické diela, nové technológie, priemyslové vzory, softvér, unikátne diagnostické a liečebné postupy, zásadné počiny v oblasti národnej kultúry, umenia a histórie s medzinárodným dosahom. Posudzovali sa aj analytické materiály vypracované členmi tímu, dôležité pre smerovanie Slovenska v oblasti ekonómie, sociálneho stavu a rozvoja spoločnosti a plánovania. Nebolo potrebné vykazovať významné výsledky v rámci každého okruhu, ani vo všetkých troch okruhoch – AK určila mieru ich plnenia, so zohľadnením oblasti výskumu, v ktorej tím pôsobí. Dôraz sa kládol na výsledky doktorandov, ktorých školili členovia tímu.
Často sa hovorí, že na vysokých školách sa zbierajú „čiarky“ a body za každý, často aj bezcenný výstup, bez reálnej vedeckej hodnoty či praktického uplatnenia. V projekte AK sa neaplikovali žiadne extenzívne parametre. Celkový počet publikácií tímu, ani celkový počet citácií vo vedeckej literatúre nehral žiadnu úlohu. Hodnotilo sa len niekoľko najvýznamnejších publikácií v závislosti od počtu členov tímu. Štvorčlenný tím, napr. vykázal dve práce za celé obdobie činnosti s významným citačným ohlasom, plus 8 významných publikácií za ostatných 6 rokov. Posúdenie významu prác sa odvíjalo od tzv. impakt faktoru (IF) daného odboru podľa svetovej databázy Web of Science (WOS). IF, zjednodušene povedané, zobrazuje priemernú svetovú citovanosť publikácií v určitom časovom období, spravidla dva roky. Ak mal IF v danej OV hodnotu 2 (platí približne napr. pre chémiu a ekológiu; vyšší je v niektorých biologických a medicínskych odboroch, nižší v inžinierskych a hlavne sociálnych a humanitných odboroch), za významnú prácu za celé obdobie činnosti členov tímu sa považovala publikácia, citovaná viac než 100-krát. Takéto práce už ovplyvňujú smerovanie v odbore. Na ilustráciu, je len málo odborov na univerzitách v SR, kde sa žiada viac citácií pri návrhu na vymenovanie za profesora - ale nie na jedinú prácu, ale za všetky jeho výstupy spolu. Každá z významných publikácií, ktoré vyšli za ostatných 6 rokov musela byť citovaná najmenej 10-krát. Ak bol pre daný odbor IF nižší alebo vyšší ako 2, limitné hodnoty sa proporcionálne prispôsobili v súlade s údajmi WOS a boli teda pre každú OV iné. Tieto indikátory boli dosť dobre kvantifikovateľné. Ďalšie si vyžadovali starostlivé posúdenie expertmi. Toto je do istej miery subjektívne, ale na druhej strane je to možná cesta, ako akceptovať špičkové tímy, ich výstupy a významné diela v oblastiach, kde scientiometrické parametre nie sú dosť dobre použiteľné. Vedecká a spoločenská reputácia členov AK a jej pracovných skupín, ktoré spolu združujú viac ako 250 odborníkov, vrátane odborníkov zo zahraničia, je predpokladom ich zodpovedného a kvalifikovaného posúdenia. Priebeh a výsledky projektu sú na webovom sídle AK.
Niekto považuje kritériá za prísne. Nemyslíme si to, skôr ich považujeme za racionálne. Ak sa vrátime k vysoko citovaným prácam, 100 ohlasov na jednu publikáciu, napr. v chémii je dosť, ale nepredstavuje to hviezdny výkon, ak sa takéto články pre štvorčlenný tím vyžadujú len dva. Faktom je, že niektoré akceptované tímy publikovali aj viacero prác, najmä v chémii, ale napr. aj v medicíne, biológii a matematike, ktoré boli citované viac než 500-krát, ba aj viac než tisíckrát. To sú skutočne práce, ktoré ovplyvňujú svetovú vedu. Tímy tiež realizovali viaceré vynikajúce technické diela, vypracovali diagnostické a liečebné postupy, významné historické a jazykovedné diela zasadené do európskeho kontextu, pozoruhodné umelecké počiny, atď. Najviac špičkových tímov (4 – 6) AK identifikovala súhrnne v technických a inžinierskych OV, vo fyzike, chémii, lekárskych vedách, matematike, v umení, tri v humanitných vedách a vedách o živej prírode. Ide o široké spektrum odborov. Najviac špičkových tímov má UK v Bratislave (19), TU v Košiciach (5), STU v Bratislave (4) a UPJŠ v Košiciach (3), po dvoch VŠVU, VŠMU a napokon po jednom TU vo Zvolene a UMB v Banskej Bystrici. Úspešnosť prvých štyroch univerzít neprekvapuje, objavujú sa aj v niektorých medzinárodných hodnoteniach.
Prvým pokusom (2005) o identifikáciu špičkových tímov bolo hodnotenie pracovísk fyziky, ktoré urobilo občianske združenie pod vedením prof. Vladimíra Bužeka. Vychádzalo z medzinárodne uznávaných výkonov, vrátane významne citovaných prác, Hirschovho indexu, identifikácie vedeckých škôl, v príprave doktorandov a bolo inšpiráciou pre AK. Na základe objednávky Univerzity Komenského (a rovnako SAV) urobila identifikáciu jej špičkových tímov ARRA, vychádzajúc najmä zo scietiometrických indikátorov. Metodika AK je podstatne širšia, založená na iných princípoch a lepšie umožňuje hodnotenie najmä v spoločensko-vedných, sociálnych a umeleckých odboroch a do istej miery aj mnohé aspekty hodnotenia v technických odboroch. Žiadne toto hodnotenie zatiaľ dosah na fungovanie špičkových tímov nemalo. Zdá sa, že iniciatíva AK dopadne o niečo lepšie.
Slovenská veda je na poslednom mieste krajín EU v získavaní prestížnych grantov ERC (European Research Council) a zaostáva aj v ďalších parametroch. Aj to tak ostane, pokiaľ sa subjekty vedy nebudú lepšie financovať, ale najmä ak sa budú financovať bez ohľadu na kvalitu. Vláda by mala financovať predovšetkým jednotlivcov a tímy, ktoré prešli prvými kolami hodnotení ERC, hoci európsku podporu napokon nedostali. Pokiaľ ide o vysoké školy, významnú úlohu v rozdeľovaní prostriedkov stále hrá počet študentov. Dlhodobo preferované masové vzdelávanie je hrobárom kvality. Špičkové tímy VŠ, ak by boli náležite podporené, môžu prispieť k vytvoreniu podhubia pre úspešnosť v súťaži o granty ERC a programov Horizont 2020. Aj k tomu by mohol prispieť projekt „Identifikácia špičkových vedeckých tímov vysokých škôl na Slovensku“, ak by ho vláda od svojho poradného orgánu, akým AK je, brala vážne.
Lubor Fišera, Miroslav Urban,
vysokoškolský učiteľ a predseda AK vysokoškolský učiteľ a člen AK
